reklama

Cítim sa sama…

Mám zvlášte obdobie, uvarila som si môj lahodný mok hrnček teplej kávy a viem, že dnes je deň keď mám chuť to vyjadriť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Je večer, snažím sa utriediť si myšlienky, darí sa mi pomaly ale iste. Pozriem von oknom a zbadám puky na strome, je to neuveriteľný pohľad, je to závan sľubnej nádeje na teplejšie večery, ktoré sú príjemné.  Cítim sa sama. Moje prsty behajú po klávesnici a vyhľadávajú čo najviac článkov a zaujímavostí. Chcem byť súčasťou aspoň dnes večer niečoho. Nie, neviem presne čoho. Iba viem, že pocit samoty sa derie navonok. Duša piští, srdce prosí a okolie je hluché. Kam sme to dospeli keď priatelia si preposielajú mail za mailom a nestretnú sa aj rok? A ak náhodou áno tak sú debaty plné práce povinností. Nie to nie je to, čo potrebujem. Debaty o matérii, veľkých finančných plánoch, zmenách… je ich dnes na kvantá, človek už nemá chuť to ani čítať nie ešte prežívať…mám chuť ožiť, nie sa opäť zakukliť a prežívať. Žena je zvláštny tvor, je tu pre všetkých ale keď sa niečo v nej deje pocit osamotenia je veľký. Raz mi teta vysvetlila, ze v tých najdôležitejších chvíľach života je žena naozaj úplne sama. Keď zistí, že je dospelá, vlny striedavých emócíí zdieľa jedine sama, kto by pochopil “pubertiačku, s ktorou plieska puberta J keď porodí a stane sa matkou, v daný moment je tiež nato sama a pocity sú neuveriteľne silné, keď príde veľká bolesť, zo sklamania, z neúspechu, či straty alebo keď príde obdobie momentálneho "temna" ste psychicky aj fyzicky na dne… ľudia čo to čítajú a prežili vedia veľmi dobre o čom píšem. Kliknem na najznámejší portál a zisťujem, že hoci je lognutých niekoľko tisíc ľudí nemáte s kým prebrať vaše pocity, vaše názory, prípadne vaše dojmy. Klikám horúčkovito ďalej a pokúšam sa samotu chytit za pačesy a skúšam ju vyhnať no nedarí sa mi. Po nejakej dobe prázdneho brázdenia si uvedomím, že asi potrebujem relax, či reset hlavy. Kniha? Nie… Nejaky film? Nie… horúci kupel? Nie... Drink? Nie… bože tak čo to má byť? … uvažujem a hlavou mi prebleskne obraz človeka, ktorý mi je blízky. Je o domňa vzdialený mnoho kilometrov a ja zisťujem, že nech je pri vás ktokoľvek a akokoľvek blízko môže vám byť vzdialený na stovky kilometrov a niekto kto je naozaj ďaleko je možno bližšie ako by ste dokázali naozaj pripustiť. Je to ilúzia? Navrávam si niečo? Ako je možné, že dnes mi lieta myseľ tak ďaleko? Po čom prahne moje dnes tak melancholické Ja? Láska? Pochopenie? Blízkosť? Tiché ale nežné objatie? Silná energia? bozk ľahký ako vánok? a či jednoduché prepletenie tiel? či rúk? ...duší? spomienky...  Môj pocit samoty je opodstatnený. Vypínam notebook, dopijem posledný dúšok kávy a uvedomím si jedno. ...chýbaš mi viac ako si dokážem pripustiť.... 

Katarína Virágová

Katarína Virágová

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...som tá, čo kráča po zemi ale pozerá na hviezdy, typický kentaurus :) primárne matka trojročného krásneho stvorenia a sekundárne žena :)mám rada múdrych, inteligentných, zdravo sebavedomých, akčných, vtipných, zrelých a šarmantných ľuďí, ktorí presne vedia kam smerujú a niečo v živote už dokázali. Ľudí, ktorí sú zodpovední sami k sebe ale aj k druhým, stoja si pevne za svojimi slovami a činmi. Nesmierne si vážim cit pre odhadnutie momentu a trefnej reakcie, je to ukážka prirodzeného intelektu, ktorý je nesmierne vzácny... Zoznam autorových rubrík:  ZO ŽIVOTA...ZO ŽIVOTA RODINNÉHOZO ŽIVOTA MATERSKÉHOZO ŽIVOTA ŽENYAKO TO VIDÍ ŽENAVESELÉ POVZDYCHYSPOMIENKY Z DETSTVAS PRSTOM NA MAPE

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu